Z dejín obce Prietržka
História obce siaha ďaleko do 14. storočia, keď na hrade Beckov majiteľ Skalice Ctibor z Ctiboríc prevzal darovaciu listinu ako dar našej obce mestu Skalica. Mestu potom patrila až do zrušenia poddanstva. Poľský palatín Ctibor z Ctiboríc bol veľmi umiernený a mal zľutovanie nad biednymi, chorými a opustenými ľuďmi a zriadil v Skalici chudobinec „Štíbor“. Našu obec ako poddanskú obec daroval tejto ustanovizni, ako sa hovorí v darovacej listine … so všetkým, čo chodí, lieta, lezie, má slúžiť chudobincu.“ Z toho titulu mala naša obec právo posielať do chudobinca každým rokom nezaopatrených a chudobných občanov.
1392
Prvá písomná zmienka
Prvá písomná zmienka o obci Prietržka pochádza z roku 1392. V histórii obce sa stretáme s názvami Nemet Petres, Čech Petres, Petre falu, Malá Prietržka a nakoniec terajší názov Prietržka. Názov je odvodený od slova „trhať“. O názve môžeme usudzovať, pretože potok Bližina má na hornom toku veľkú zbernú kotlinu pre dažďovú vodu, ktorá pri prívaloch smeruje do koryta od Mokrého Hája až po Radošovce. Časté prívalové vody vyhĺbili terajšie koryto a zrejme potok rozdelil obec na polovicu, preto slovo „trhať“. Aj neskôr viackrát do roka zaplavovali obec a polia okolo potoka Chvojnica. Príval vody vždy narobil veľa škody. Aby sa zabránilo ničivým záplavám, bola na hornom toku vybudovaná malá zberná nádrž, ktorá prívalové vody stačí zadržiavať.
1715
Obyvateľstvo
V roku 1715 mala obec rozsiahle vinice, 11 poddanských, 24 želiarskych a 1 slobodnú domácnosť.
1787
Obyvateľstvo
V roku 1787 mala 84 domov so 408 obyvateľmi a v roku 1828 mala obec 57 domov so 398 obyvateľmi.
19. a 20. storočie
Budovanie obce
Veľkého rozmachu dosiahla obec v 19. a 20. storočí, kedy všetky domy pod slamou boli opravené a pokryté škridlou. Najväčšieho rozvoja však obec dosiahla za posledných 50 rokov. Bola vybudovaná nová ZŠ, ktorej súčasťou bola MŠ. Ďalej sa tu v priebehu posledných rokov vybudoval obchod, obecný úrad, urobila sa prístavba kostola, zrekonštruovala sa obecná zvonica, postavilo sa veľa nových rodinných domov na nových uliciach. Bol vybudovavý obecný vodovod a celá obec bola plynofikovaná. Vybudovali sa zariadenia, ktoré slúžia na kultúrne vyžitie občanov Prietržky ako napr. kultúrny dom, multifunkčné ihrisko s umelou trávou, detské ihriská v MŠ a v obci. Boli vybudované dve nové ulice a to IBV Od kaplnky po jarok a IBV Záhrady.
Chotár obce Prietržka sa rozkladá na rovine, v susedstve chotárov obcí Trnovec, Holíč, Vrádište, Mokrý Háj a Popudinské Močidľany. Obec bola a aj je čisto poľnohospodárska. Polia obrába Roľnícke družstvo, súkromní roľníci i súkromní záhradkári. Pôdny fond sa využíval a aj využíva na pestovanie obilnín, okopanín, zeleniny, viniču a sadovníctva. Chotár obce je rozdelený na tri základné polia: Pole za jarkom, Prostredné pole a Pole za kaplou (Lúčka). Malo to svoj hospodársky význam, lebo sa používal tzv. trojpoľný systém obrábania. Dve polia sa obrábali a tretie zostávalo úhorom. Na poliach sa pestoval jačmeň a raž ako hlavné plodiny a všetky okopaniny. Postupom času sa začala pestovať pšenica a raž bola vytlačená z osevného plánu. Slama z raži mala mnohoraké použitie, na pokrývanie obydlí, do postelí, na povriesla a pod.
Budovaním vinohradov v skalickom chotári malo za dôsledok, že sa aj v oblasti Prietržky budovali pivnice a vinohrady, lebo južná a juhozápadná časť chotára, na výbežku nad obcou bola veľmi vhodná na pestovanie viniča. Obec sa vyznačuje pomerne veľkou rozlohou vinohradov, množstvom tradičných vinných sklepov, vinohradníckych domčekov, ktoré boli vybudované v minulosti, a ktoré sa tiež budujú aj v súčasnosti.
V súčasnosti je pripravený projekt na vybudovanie kanalizácie v obci a pripravuje sa štúdia na zahájenie výstavby nových rodinných domov.